Extrémizmus je neštandardné správanie, prípadne ideológia, ktoré savýznamným spôsobom odlišuje od všeobecne zaužívaných obyčajov. Nehovorím, žebyť iným znamená byť zlým. Avšak väčšina extrémistických zoskupení jeorientovaná proti niekomu, ktorý je práve iný.
Najmä v rámci druhej svetovej vojne sa dostal nacionalizmus do úplne inéhoobjektívu a začal sa pre ne zaužívať názov extrémizmus. Ono práve tento satak odlišoval od zaužívaných koľají, až to vyvrcholilo do vojnových zverstiev,ktoré určite dobre poznáme z histórie.
Nie všetko iné je zlé! No kde je tá hranica? Hranica by mala byť tam, kedyto iné pomenuje ďalšieho ako zlo. Čiže povie, že keď si malý a blonďavý,tak si zlý a z dôvodu, že tu žiješ, je to tu na nič.
Práve vyššie spomínané je jednoduchý „návod“ kedy sa odlišná ideológiazvrhne na neznášanlivosť až nenávisť.
Extrémizmus, nie je to len nahlas povedané, čo si väčšina ľudí myslí? No tosi už musí každý z nás odpovedať, a vstúpiť do svedomia. Extrémizmusa totiž darí hlavne v chudobou zmietaných častiach sveta, kde jejednoduchšie ukázať na druhého a povedať, že on je na vine, než objektívnepopracovať na skutočnom vyriešení problému.
Na Slovensku máme Antidiskriminačný zákon, ktorý hovorí, že nikto nesmiebyť diskriminovaný na základe farby pleti, pohlavia, náboženského vyznaniaa pod. Ak teda nikto nie je diskriminovaný, prečo vzniká extrémizmus? Leborovnosť pred zákonom je niekedy nejasná. A teda voči tým, ktorým sa uplatňujezákon akoby iba povrchne, tak ako keby zasahoval extrémizmus.
Návod, ako poraziť nebezpečný extrémizmus je vskutkujednoduchý – všetky zákony musia platiť pre všetkých rovnako. A to či sibiely, tmavý, malý, veľký, blonďavý či ryšavý, bohatý či chudobný .... Iba tak sa nikto nebude cítiť utláčaný a nebude hľadaťoporu v extrémizme.
