V jednoduchosti povedané,kandidát na konkrétne „miesto“ si chce nakloniť ľudí na svoju stranu, aby mudali svoj hlas a on sa mohol dostať na vytúžené „miesto“. Nevidím ničzlého v tom, ak si kandidát zorganizuje podporné akcie, posedenia, aleboprednášky kde predstaví svojim priaznivcom a účastníkom konkrétny programa kroky, ktoré má v pláne splniť v prípade úspechu vo voľbách.
Niektorí kandidáti sa ale utiekajú k oveľa podlejším praktikám.Takouto praktikou je najmä podplácanie zástupcov finančne slabších skupín alebočlenov menšín a etník.
Právo voliť má u nás vpodstate každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokovživota, je svojprávny a nemá žiadne obmedzenia v zmysle platnejlegislatívy. Ako teda môže prebiehať takéto uplácanie? Kandidát využije núdzukontaktovaných ľudí a veľakrát ich podplatí aj relatívne malou sumou. Pomôže to spomínanej podplatenej osobe? To sotva.Pomôže to kandidátovi? No ak to urobí tisíckrát, tak to by už mohlo mať váhu.
Tu sa opýtajme: Akú cenu ma jeden voličský hlas? Voličský hlas reprezentujedelegovanie právomocí v nepriamej demokracii. Čiže každý volič nímdeleguje svojho zástupcu. Z pohľadu toho čo reprezentuje tento hlas jeteda hodnota nesmierna, no presná cena sa nedá vyčísliť. Voličský hlas totižnemá byť predmetom obchodu.
Prečo teda klesajú niektorí kandidáti na toto úplné dno? Majú až takú chuťpo moci, že kľudne porušia právne predpisy, ako aj morálne zásady? Nemajúdostatočne kvalitný program aby oslovili voliča bez uplácania? Nemali bykvalitnejší program, ak by financie investované do úplatkov prenechali natvorbu programu a pod.?
Každopádne, predvolebná kampaň je v podstate súťaž o to, kto svojimprogramom, zastúpením a postojmi presvedčí čo najviac ľudí, a títo hobudú potom voliť. Voliť preto, aby v praxi ukázal, že čo sľúbil aj dokázala dodržal.
Čo bude teda reprezentovať tenzvolený kandidát, ktorý si získal hlasy úplatkom.
Biedu, absolútnu ľudskú a profesionálnu biedu,ktorá ho bude v priebehu rokov sťahovať do politickej žumpy.
