Keď si zoberieme, že toto percento ale predstavuje cca 335 720 osudov našich občanov, tak všetky sympatie k percentu už vypŕchali.
Nechajme ale pocity o čísle a poďme k faktom. Aj keď príslušné ministerstvo vyhlasuje, že ide o dobré číslo, faktom ostáva to, že ide o slovenský priemer. Čo znamená, že sú aj regióny, mestá a obce kde je nezamestnaný aj každý 3 alebo 4 občan. A to už je veľmi vážne!
Nechcem rozoberať priame príčiny, akými sú zbesilá privatizácia v 90. rokoch, zlá sociálna politika, nedokončené diaľnice, ako aj nižšia atraktivita Slovenska pri pohľade na strednú Európu a pod. Pravdou však je, že po kľúčových reformách na prelome storočia / tisícročia sme boli ekonomickým tigrom, ktorý ale pomaly zaspáva. Pripadá mi to, ako keď zavriete zviera do zoologickej záhrady a ono po čase stratí iskru v očiach a skrotne do tej miery, že už nikdy nebude tým majestátnym tvorom.
Najhorším prvkom na nezamestnanosti a najmä na tej dlhodobej je, že aj človek stratí iskru a akoby nádej na zlepšenie. Odborne sa tomu hovorí, že stratí alebo v prípade absolventa školy ani nikdy nezíska pracovné návyky. Osobne si pamätám, že po ukončení univerzity mi pripadalo ísť ráno do roboty, ako skvelá výzva, no zároveň som bol ako v sne a dúfal, že bude mať pozitívny koniec. Okrem všetkého dobrého a zažitého aj bude mať koniec = budem musieť robiť možno i do sedemdesiatky. (Trocha čierenho humoru, i keď v pravdivom výroku.)
Nechcem sa ľutovať, ale je to fakt, ktorý sa ale musí prijať, pretože Európa na tom je ako je a sociálny systém sa nedá stále umelo nafukovať.
Aby sme ale ako tak udržali princípy platné v našom štáte je veľmi potrebné nájsť, resp. aspoň neprísť o pracovné návyky. Áno, možno práve vo Vašom meste sa neotvorí nová továreň, ktorá čaká iba na Vás, ale to neznamená, že som pre Slovensko nepotrebný. Práve naopak! Zaviedli sa aktivačné práce, a zároveň dokonale pokazili občanom pohľad na ne po jednotlivých kauzách. Aktivačné práce, v pravom slova zmysle, znamenajú urobiť niečo pre svoje okolie, obec a pod. Tu jednoducho musí byť silná pozícia príslušnej samosprávy, ktorá nenechá svojich občanov upadnúť, ale priam ich vyzve a motivuje k práci.
Utkvel mi v hlave jeden slogan:
"Na východe nie je robota, lebo už je všetko urobené!"
(V originálnom -východniarskom- prevedení to znie ešte lepšie). Nemyslím si, že je tu všetko urobené, a že už niet čo robiť. V prvom rade ale musíme byť hrdí na to kde žijeme, kde tvoríme hodnoty a potom aj tento slogan stratí na čiernote humoru. Náš štát a samospráva nás ale musí podporiť a podržať keď to budeme najviac potrebovať! Inak to už jednoducho nemôže byť.
A preto:
Som hrdý, že som Košičan a východniar!
